Sexuálne obťažovanie je negatívnym celospoločenským javom, ktorý sa nevyhýba ani vysokoškolskému prostrediu. V dôsledku pretrvávajúcich rodových stereotypov disproporčne postihuje predovšetkým ženy, no stretávajú sa s ním aj muži. Hierarchická štruktúra vysokoškolského prostredia – závislosť študentiek a študentov od pedagogického aj administratívneho personálu – je pritom rizikovým faktorom, ktorý limituje schopnosť študujúcich bezprostredne sa ohradiť voči neželanému správaniu. Podobne, výrazne hierarchické zamestnanecké vzťahy sťažujú nahlasovanie sexuálneho obťažovania aj zamestnankyniam a zamestnancom.
Sexuálne obťažovanie zažívajú študentky a študenti nielen zo strany vyučujúcich. Tento typ správania sa môže vyskytovať aj medzi študentmi a študentkami navzájom. K obťažovaniu môže rovnako dochádzať aj v okruhu vyučujúcich, nepedagogického zamestnanectva, či medzi týmito skupinami. Tieto skúsenosti majú negatívny vplyv na zdravie a blaho osôb, ktoré sexuálne obťažovanie zažívajú, resp. vedia o takomto obťažovaní, a na ich pracovné a študijné výkony. Následkom skúseností so sexuálnym obťažovaním môže byť demotivácia a odpor k zvolenému odboru, zvažovanie odchodu z vysokej školy, zanechanie štúdia, zvýšená fluktuácia zamestnanectva, odchod zo zamestnania alebo vyššia miera absencie na pracovisku či na výučbe.
Podľa výskumu, ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v rokoch 2019/2020, sa so sexuálnym obťažovaním na vysokej škole stretli počas svojho štúdia viac ako tri štvrtiny študentiek a študentov. Z výskumnej vzorky 1 621 študentov a študentiek z 33 fakúlt slovenských verejných vysokých škôl malo až 76 % skúsenosť s rodovo motivovaným obťažovaním, 46 % s neželanou sexuálnou pozornosťou a 3 % so sexuálnym nátlakom. Tieto čísla sú alarmujúce o to viac, že len v 1 % prípadov príslušná vysoká škola spustila oficiálne konanie proti osobe, ktorá sa obťažovania mala dopustiť.
Aktívna politika prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania je aj z vyššie uvedených dôvodov nevyhnutná.