Podľa §2a ods. 5 Antidiskriminačného zákona je sexuálne obťažovanie „verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“
Sexuálne obťažovanie môže nadobúdať rozmanité formy, ktoré radíme do niekoľkých kategórií: sexuálny nátlak, neželaná sexuálna pozornosť a sexizmus.
Sexuálny nátlak
Predstavuje použitie psychického nátlaku či fyzickej sily na donútenie osoby k sexuálnemu správaniu. Môže ísť o:
- „quid pro quo“ situáciu – naznačovanie výhod výmenou za sexuálny kontakt (v študijnej či pracovnej oblasti), naznačovanie negatívnych postihov, ak osoba sexuálnym návrhom nevyhovie, reálne negatívne dôsledky po odmietnutí sexuálnych návrhov;
- znásilnenie, pokus o znásilnenie;
- nebezpečné prenasledovanie (angl. stalking).
„V druhom ročníku na ústnej skúške z histológie sa jej napríklad vyučujúci pýtal, či je zadaná a keď reagovala, že by sa chcela venovať písaniu prípravy, lebo je nervózna, chcel vedieť, či nie je nervózna preto, že nemá priateľa, a teda aj málo sexu. 'Vykoľajilo ma to a odvetila som, že sa na túto tému nechcem rozprávať. On povedal, že sa nemám hrať na mníšku, stačí pohľad na mňa a vie, že som určite milovníčka posteľných hier... Napokon povedal, že som skúšku nespravila, hoci mi nedal šancu odpovedať ani na jednu otázku. Ale jeho vraj moje odpovede nezaujímajú.' Skúšajúci jej povedal, že by si svoj postoj do budúcna mala premyslieť. Aj na druhýkrát sa podobná situácia zopakovala... V treťom ročníku absolvovala posledný možný termín. 'Opätovne tam bol on, a keď prísediaca išla na chvíľu preč, povedal mi, že mi tú skúšku nedá, že som sa mala zachovať inak a že mi dal dostatočne najavo, čo odo mňa vyžaduje. Vraj stačilo iba „večerné doučovanie“ a už som skúšku mohla mať.“ (Zdroj: článok SME)
Neželaná sexuálna pozornosť
Ide o neželané správanie sexuálnej povahy zamerané na konkrétnu osobu, ako napríklad:
- komentovanie častí tela,
- sexuálne narážky a sugestívne pohľady,
- posielanie erotických materiálov,
- kladenie otázok o sexuálnom živote,
- neželané opakované pozvania na rande či ponuky na sex,
- neželané dotyky.
„Ako každý utorok si šiel celý seminár po výuke sadnúť do kaviarne. Tentokrát sa nechal pozvať aj vyučujúci. V priebehu večera sa otočil k Ivane a požiadal ju o telefónne číslo. Ivana bola prekvapená a nevedela, ako by žiadosť rýchlo a elegantne odmietla. Nasledujúci deň ju prekvapila záplava SMS správ. Vyučujúci jej skladal komplimenty a pozýval ju na stretnutie. Ivana nevedela, ako mu povedať, aby jej už nepísal. Mala pocit, že neodpísať vyučujúcemu by bolo neslušné. Naviac by sa jej to mohlo vrátiť pri skúške. Na SMS teda odpovedala neutrálne a krátko. Ivana si nevedela rady. Keď o tom rozprávala kamarátkam, uťahovali si z nej aj z vyučujúceho. Záujem učiteľa si všimli aj ostatní. Zrazu si všetci mysleli, že jej dobré výsledky nie sú zaslúžené a že ich dostáva zadarmo. Reakcia spolužiakov a spolužiačok mrzela Ivanu snáď ešte viac, než jej vadil záujem vyučujúceho. Nakoniec sa rozhodla predmet nedokončiť a učiteľovi sa vyhýbala.“ (zdroj: Kvalitatívny výskum FHS UK 2008/2009)
Sexizmus (alebo inak – rodovo motivované obťažovanie) je najčastejšou formou sexuálneho obťažovania vo vysokoškolskom prostredí. Ide o rôzne druhy ponižujúceho, znevažujúceho, či nenávistného verbálneho a neverbálneho správania, založeného na stereotypných predstavách o mužoch a ženách – ich záujmoch, schopnostiach, potrebách. Rodovo motivované obťažovanie sa týka aj lesieb, gejov, bisexuálnych, nebinárnych a transrodových osôb – teda zahŕňa všetky vyššie menované negatívne prejavy namierené na sexuálnu orientáciu či rodovú identitu.
Sexizmus sa prejavuje napríklad vo forme:
- sexistických poznámok – výrokov ako „ženy sa hodia na humanitné odbory“, „mužom chýba empatia“, „ženy nemajú záujem o riadiace pozície, lebo sa chcú venovať rodine“, „dievčatá si myslia, že si skúšku zaistia minisukňou“, „študentka toto vedieť nemusí, pretože sa aj tak bude viac venovať rodine, ako práci v odbore“, „stačia Vám svaly, hlavu nemusíte používať“, „chlapče, nie sú Vám tie nohavice priúzke?“, „bola nejaká nervózna, asi mala krámy“, „farbiť vlasy a líčiť by sa mali iba dievčatá“...,
- nevhodných a hanlivých komentárov voči skupine alebo jednotlivcom na základe ich pohlavia, rodu či sexuálnej orientácie,
- znevýhodňovania na základe pohlavia/rodu – napr. ignorovania študentiek na prednáškach a venovanie pozornosti len študentom na základe presvedčenia, že ženy aj tak pôjdu na materskú a nebudú sa odboru venovať či presvedčenia vyučujúcich, že ženy sa na ich odbor nehodia,
- zvýhodňovania na základe pohlavia/rodu – napr. zvýhodňovania pri hodnotení študijných povinností, pri poskytovaní pracovných príležitostí, väčšej podpory kariérneho rastu na základe toho, či je niekto mužom alebo ženou,
- rozprávania sexuálne ladených vtipov počas výučby,
- rozprávanie vtipov zosmiešňujúcich osoby na základe ich sexuálnej orientácie či rodovej identity,
- spomínanie sexu v prípadoch, keď to nesúvisí s témou diskusie/prednášky,
- prezentácie erotických a pornografických materiálov počas výučby,
- vydávania obscénnych zvukov.
„Keď sme slávnostne končili teoretickú časť štátnic, tak nám bolo naznačené, že pretože sme ženy, tak od nás neočakávali tak vysoké výsledky, prekvapili sme ich. Hovorili, že vedia, že aj tak pôjdeme na materskú a že sa tomuto odboru nebudeme venovať na tak profesionálnej úrovni, preto by nám toho pri skúškach pokojne dosť odpustili. V tej chvíli som mala pocit, že keby som bola muž, tak možno neprejdem. Bolo to ponižujúce.“ (výpoveď študentky medicíny, Zdroj: Kvalitatívny výskum FHS UK 2008/2009)
„Bol to vyučujúci, ktorý nebol nejaký kontaktný (...) ale na hodinách bol hrozne nevhodný, on dával sexuálne vtipy, sexuálne narážky, veľmi často napríklad rozprával o tom, ako on vzdychá.“ (výpoveď študentky, zdroj: Kvalitatívny výskum IVPR 2019/2020)